V dvadsiatich rokoch som mal priateľku a po roku sa nám v posteli akosi prestalo dariť. Striekajúci orgazmus ktorým sme kedysi postriekali plafón už ledva dostriekol na mňa. Povedala mi. Škrť ma, dus ma, fackaj ma, pošti ma a vymrdaj mi dušu.

Keď som to urobil tak bol plafón zase mokrý. Časom sme sa rozišli a ja som mal dlhodobú kamarátku na ktorú som akoby čakal kým budem single. Bola to kvetinová žena, veľká pacifistka. Neubližovala skoro ani taktným klamstvom. Prišlo na vec a uprostred vášnivého bozkávania sa kamarátkina povaha zrazu zmenila. Žena ktorá spieva kvetom aby mali veselší deň zrazu kričala nedám sa ti, vezmi si ma.

Utiekla do spálne. Vošiel som za ňou, ležala úplne nahá s rozkročenými nohami a rukami zakrývajúc si vagínu. znovu kričala: Nedám sa ti, vezmi si ma.  Asi neuveríte ale ja som odišiel. Aj keď sme doteraz veľmi dobrý kamaráti tak k sexu medzi nami nikdy nedošlo.  Začal som študovať na internete, ľudskú povahu a sexualitu a vždy keď mi stránky a porno nestačilo musel som zájsť ďalej. Skúšal som a učil sa na vlastnej koži.

Vždy keď som potreboval niečo zistiť tak som odpovede našiel buď komunikáciou alebo na stránkach o bdsm.

Naučil som sa.

 

Keď som sa zamiloval tak som sa to zase všetko musel odnaučiť. Milovanie bolo najkrajšie, nechcela moje zvieracie pudy, v posteli nepotrebovala moju dominanciu ktorú som jej už dokázal svojou starostlivosťou a milovanie v objatí a s pohľadom do očí bola tá najkrajšia emócia ktorú som kedy zažil. Ukázala mi čo je to rodina. Nie že by som dovtedy rodinu nemal ale pocítil som tú zodpovednosť za ňu a jej syna ktorého som si privlastnil. Ľudia sa zrazu na mňa začali inak dívať. Ja som sa začal mať rád a zodpovednosť ktorú ma rodičia naučili konečne dostala zmysel. Spolu sme boli silnejší než ktorýkoľvek jedinec.

 

Keď som sa s nimi rozišiel kvôli mojej chorobe, zničil som všetko čo sme spolu vytvorili. Srdce som si zamotal do ostnatého drátu a zalial studeným betónom. Pre nás troch to bol dlhý a bolestivý rozchod.  Niekoľko krát bola za mnou s nádejou že budeme zase spolu. Ja som mal už ale jednosmernú letenku späť na Slovensko. Vtrhla do bytu, päsťami udierala do mojej hrude fackala ma a nadávala mi.

Každým úderom srdca sa mi doň ostne zarývali a nevedel som či prasknem ja alebo ten chladný betón. Plakali sme a ja som ju musel spacifikovať. Chytil som jej ruky a pritlačil za chrbát, čím som ju vlastne držal v objatí. Jej slzy stekali po mojej hrudi a moje stekali zase po jej. Zhodil som nás na posteľ a strhol jej rifle a v tom najpevnejšom objatí som si ju vzal. Vzal som si ju lebo bola moja a ja som bol jej.  Vystriekal som sa v nej a ona ma začala so slzami hladiť. Utierala nám slzy z tváre, vedela že ju milujem.  Dala mi pusu a zavrela za sebou dvere. Občas si ešte napíšeme. Keď mi povedala že má nového priateľa a že si rozumejú aj zo synom tak som sa potešil.

 

Vložením zodpovednosti do muža môžeme potlačiť jeho primárnu dominanciu. Ale nenaučením  zodpovednosti  môžeme vytvoriť muža ktorý namiesto vášnivého zvieracieho sexu dokáže milovať a postarať sa o to čo je vždycky viac než jedinec.

Svoju chorobu som síce dostal pod kontrolu liekmi ale srdce mám zaliate v betóne. Žiadne poučenie si neberte ale ak chcete aby si vás partner vzal na správny spôsob, päste vám stačiť nebudú a použite kladivo a zbíjačku.

 

Navždy váš.